Žiadne plemeno nie je pre každého

Každý mesiac si pravidelne kupujem tri rôzne psie časopisy a vždy si so záujmom čítam predstavenie toho-ktorého plemena. Najviac sa mi na tom páči, že v poslednej dobe sa už chovatelia nevyjadrujú, že ich plemeno je vhodné pre každého, ale čestne upozorňujú aj na úskalia chovu určitého psíka.

A ja to kvitujem. Neexistuje plemeno psa, ktoré by bolo vhodné pre každého. Určite existujú plemená, ktoré zvládne aj začiatočník (teda človek, ktorý predtým žiadneho psa nemal) a za seba hovorím, že je len výhoda, ak si vezmete takéhoto psíka pod svoje krídla a popri ňom sa naučíte, ako sa k psom všeobecne správať.

Mýty o malých plemenách

Ale nemýľte si vhodné plemená pre začiatočníkov s malými plemenami - malé neznamená automaticky vhodné. Iste, oveľa ľahšie zvládnete na vodítku ,,besného´´ yorkšíra, maltezáka alebo jazvečíka, ako dogu, ale ani to nemusí byť pravidlom. Malý pes je výhodný v tom, že nemá takú silu, viete ho vziať na ruky a z miesta činu doslova odniesť. Tiež vám však môže pripraviť horúce chvíľky a takisto, čuduj sa svete, má zuby, ktoré vedia škaredo ublížiť.

Príbehov ľudí, ktorí si zadovážili jack russella a potom nedobrovoľne trávili vonku hodiny s neunaviteľným psom, majiteľov yorkšírov, ktorí nedokázali dostať neustále štekanie svojho psa pod kontrolu, či majiteľov čiváv, ktorí boli sklamaní z ich plachosti (tu musím podotknúť, že plachosť nie je ,,pôvodná´´ vlastnosť čiváv, hoci sa v dnešnej dobe považuje za štandard) je celá kopa. O slávnych borderkách nehovoriac. Aj ja obdivujem ich úžasné schopnosti, ale doma by som ich nechcela. Nie som na tieto psy stavaná.

Prosím, berte vyššie uvedené s rezervou. Všetci yorkšíri nie sú uštekané potvory (mám tú česť byť majiteľom roztomilej yorkšírky, ktorá šteká výnimočne a to len na obranu svojej svorky), jackovia nezastaviteľné torpéda a borderky ,,pretočené´´ hyperaktívne monštrá - to vôbec nie. Chcela som poukázať na to, aby ste si všímali plemenné znaky, všeobecné vlastnosti a potom hľadali psíka pre seba.

Viete niečo o výžive psov?

Jedným z aspektov starostlivosti o psa je aj jeho výživa. Myslím, že z pohľadu temperamentu sa napríklad doga hodí aj pre začiatočníka, ktorý má prirodzenú autoritu a potenciál takto veľkého psa zvládnuť. Ale..čo napríklad jej nároky na výživu? Trúfnete si odhadnúť, bez predošlých skúseností, aké výživové doplnky na kĺby a v akom množstve by ste mali pridávať, aby z vašej dogy vyrástol pes, ako má byť? Neľakajte sa, stále môžete požiadať o radu, chovateľa, známych, ľudí, ktorí majú s plemenom skúsenosti. Ale aj tak. Je to otázka, nad ktorou je hodno sa zamyslieť.

Brachycefalické plemená - čo to je?

A čo tak spomenúť brachycefalické plemená? Že neviete, o čom hovorím? Zjednodušene - sú to plemená so skrátenou nosovou partiou, čiže majú enormne skrátenú papuľku. Inak nazvané aj krátkolebé plemená. Patria sem buldoky, čivavy, shi-tzu, mops, boxer a podobne. Určite si plemien s krátkou tlamou a väčšími očkami vybavíte celý rad.

Chov brachycefalických plemien prináša niekoľko nevýhod a úskalí. Fakt, že má pes skrátený nos, so sebou prináša určité riziká a možné zdravotné problémy. Môže sa u nich prejaviť tzv. brachycefalický syndróm. Je to ochorenie dýchacieho ústrojenstva, ktoré predstavuje sťažený priechod vzduchu do pľúc. Následkom toho psík vydáva zvuky, ktoré sú často zamieňané s chrápaním (a nielen to).

Krátkolebé plemená nemajú rady teplo, znášajú ho výrazne horšie ako psy s neskráteným nosom, pretože sa im ťažko dýcha a sú mimoriadne náchylní na prehriatie. Ani vlhko nie je ich obľúbeným počasím. Neznesú dlhodobú záťaž vo forme športu, behu, plávania, pretože to jednoducho ,,neudýchajú´´. Niekoľkokrát častejšie ako u klasických plemien sa u nich prejavujú choroby srdca, zápaly dýchacích ciest a kolapsy.

Ste pripravení na návštevy veterinára s vaším brachycefalickým plemenom?

Tak aké plemeno si vybrať?

Každé plemeno má to ,,svoje´´ a tento článok by nikdy neskončil :) Takže: ako si mám teda vybrať plemeno vhodné pre mňa? Existuje niekoľko jednoduchých pravidiel.

Pravidlá, ktoré by sa mali uplatňovať pri výbere plemena

1. Premyslite si veľkosť psa v dospelosti - mnou vybrané plemeno by som mala byť schopná zodvihnúť a aspoň chvíľu niesť

2. Plemeno, po ktorom túžim, musím byť schopná uživiť (pri dnešných cenách krmiva a doplnkov je to viac ako logická úvaha). Psy žijú celé roky, a aj najmenší pes zje viac, ako škrečok alebo rybička.

3. Do úvahy musím vziať pôvodné využitie plemena, na čo bolo šľachtené, aký bol jeho vývoj a na čo sa využíva teraz (ideálne je prečítať si čo najviac o vybranom plemene /skupine plemien/ z dostupnej literatúry, v dnešnej dobe je kníh veľa a naozaj kvalitných. Pomôcť môže aj internet a  rôzne príbehy o psíkoch na ňom, nikto nepodá lepšie svedectvo o chove a správaní psov ako ich majitelia - berte to však konzervatívne, niektorí ľudia vychvália svojho psa aj napriek tomu, že pre iných je to ,,postrach pes´´ :) )

*pri krížencoch sa toto pravidlo uplatňuje naozaj ťažko a aj skúsený človek často neodhadne skutočných rodičov psíka. Tu pomôže len zdravý sedliacky rozum, pozrieť sa, ako psík vyzerá a čoho kríženec to pravdepodobne môže byť + sledovať správanie. Ak je vami vybraný psík z útulku, ľudia pracujúci v ňom vám zaiste radi podajú vyčerpávajúce množstvo informácií o povahe a správaní vášho vyvoleného.

4. Zamyslite sa aj nad tým, aká je potreba starostlivosti o srsť a celkový vzhľad plemena. Budem schopná psa každý deň česať? Bude sa mi to chcieť? Nebude pre mňa zaťažujúce chodiť každé dva mesiace na strihanie? Alebo naopak, nevyvedie ma z miery síce krátka, ale ostrá srsť pozapichovaná v sedačke a v každom jedle?

5. Zistite, aký temperament vami vybrané plemeno v sebe skrýva. Inak na tom bude pohyblivý teriér a inak ťažkopádny moloss. Trávite celé dni vonku? Využijete každú voľnú chvíľu na šport, turistiku alebo skôr preferujete knihy, ale napriek tomu sa nechcete vzdať možnosti mať psa?

Zázraky, kedy sa z domaseda stal športový nadšenec vďaka svojmu psovi sú síce sporadické, ale dejú sa. Avšak športovec bude pri málo pohyblivom psovi trpieť a ich vzájomné spolužitie nebude mať potrebnú kvalitu.

6. A najpodstatnešia vec - budem schopná psa vychovať? Všetky psy nepotrebujú výcvik, ale každý pes potrebuje výchovu. Sama za seba hovorím, že nie je horší pohľad ako na nevychovaného (psieho aj ľudského) ,,spratka´´. Našťastie som sa s niečím takým už dlho nestretla. Som rada, že majitelia psov sú zodpovední, hľadajú informácie a snažia sa o všestranne (nielen oni a ich pes, ale aj vzťahy s inými psami, inými ľuďmi) príjemné spolužitie so psom.

Pomohol vám článok? Napíšte dolu do komentárov :)

Monika