Nechtiac naučené ,,povely´´

Poznáte to - snažíte sa psa naučiť nový povel, hodiny s ním cvičíte, napchávate ho pamlskami (no dobre, tak po slovensky - pochúťkami), opakujete to stále dokola a pes nie a nie pochopiť, čo od neho chcete. Chyby vo výcviku a prečo to tak je, pre túto chvíľu opomenieme.

Zaujímavé však je, ako rýchlo sa pes dokáže naučiť aj to (alebo najmä to), čo nechceme, v lepšom prípade nám na tom až tak nezáleží. A možno práve preto sa to naučí tak rýchlo :)

Moja osobná skúsenosť: moju čivavu, Maxi, už z predošlých článkov poznáte. Je to čivava ,,se vším všudy´´, teda nie je až tak chápavá, výcvik jej nič nehovorí, a sadnúť, ľahnúť a podobne sa naučila len preto, že je extrémne žravá. Ako pohodlný psík sa veľmi von nehrnie, a na jej obranu musím dodať, že k tomu prispievajú aj jej blížiace sa 13te narodeniny. Takže von z bytu, do výťahu a von z výťahu som ju začala popoháňať slovným ,,povelom´´, hoci úplne nevedomky a necielene.

Výsledok? Ani do výťahu, ani z výťahu, častokrát ani von z dverí nejde bez toho, aby som jej nepovedala ,,poďme´´, prípadne ju neoslovila menom. Jednoducho čaká, kým ju oslovím.

Iný príklad: kedysi, roky dozadu, som mala naraz 4 psy, venčili sa spolu a tak bolo potrebné ich zvolať domov naraz a jedným slovom. Opäť nechtiac, len akýmsi zvykom, som začala používať slovíčko ,,domov´´. Nijako som svoje psy neodmeňovala, cielene ich to neučila, ani som im neukázala (aspoň nie vedome), čo to slovo znamená. Ale pravdepodobne som ho použila vtedy, keď som smerovala k vchodovým dverám, prípadne už blízko činžiaku, kde sme žili. A oni na to zareagovali vždy a správne.

Musím dodať, že to vyzeralo veľmi efektne a iní psíčkari to obdivovali, aj  keď nešlo o moju zručnosť čoby ,,trénera´´, ale výnimočnú schopnosť psov spájať si do súvislosti často opakované slová a činy, ktoré po nich nasledujú.

Ak máte aj vy nejaký nechtiac naučený povel, podeľte sa oň s ostatnými v komentároch :)