Neschopnosť psa komunikovať po ,,psovsky´´

Poznáte ten pocit, keď sa vám v hlave rozsvieti?

Dnes som ho zažila ja - je to taký ten ahááá moment. Jasné, už chápem, doplo mi to. A ešte k tomu - bože ja som trúba, že ma to nenapadlo už dávno.

Ide o to, že čítam (opäť) vynikajúcu knihu od Stanleyho Corena ,,Co má pes na jazyku´´. A mimo iného sa tam spomína komunikácia psa s inými psami aj za pomoci signálov, dávaných chvostom.

Ako to súvisí so mnou? Nie som predsa pes.

Ja nie, ale mám tri psy, ako už iste viete, jedna z toho je bradáčka s kupírovaným chvostom.

Preto ten dnešný aha moment - konečne mi docvaklo, prečo bola za posledné 3 mesiace dvakrát neprávom obvinená, že napadla psa a aj to, prečo nedávno začala pri kontakte so psami kňukať ako malé šteňa. Vraj je agresívna - môj pes? Môj mierumilovný, skôr utiahnutý ako dominantne sa prejavujúci pes a agresívny?

Vedela som, že je to hlúposť a bolo aj očividné, ako nesocializovaní sú psi, od majiteľov ktorých som si túto hlášku vypočula. Bohužiaľ ľuďom, ktorí o psoch nič nevedia (často ani o vlastných alebo o plemene, ktoré chovajú) to nevysvetlíte. Nevedela som však, čím to je spôsobené.  Prečo vyhodnotili správanie môjho psa iné psy ako agresívne a prečo sa naopak pri stretoch s inými psami, kde to prebehlo normálne, správala moja bradáčka ako šteňa (vydávala šteňacie zvuky, znižovala ťažisko tela a pod.)

Až dnes ma osvietilo - jasné, veď ona má kupírovaný chvost!

Teda mierumilovné signály, ktoré by ním mohla vydávať nevie vyslať. Psy tieto signály nevidia (ak aj vrtí chvostom, nie je to vidieť), a teda podľa jej správania si myslia, že ich ide napadnúť. Ak totiž niektorý zo signálov chýba, cudzie psy vyhodnotia ostatné signály chybne.

Iba spoločný súbor signálov dáva správnu odpoveď.

S  tým súvisí aj otázka jednej majiteľky dvoch čiváv, ktoré sme nedávno stretli a ktorá sa ma opýtala, koľko má rokov. Pri odpovedi s číslom desať bola mimoriadne prekvapená a vysvetlila to tým, že sa správa ako šteniatko, vydáva kňukavé zvuky a podriaďuje sa. V súvislosti s tým, že som pochopila, aký dopad má kupírovaný chvost, ma napadla aj odpoveď, prečo v poslednom čase vydáva moja bradáčka také vyslovene šteňacie kňučivé a dosť vysoko položené zvuky.

Zistila totiž, že ak sa bude správať ako šteňa a zvukmi vyjadrí svoje priateľské úmysly, nebudú ostatné psy považovať jej snahu o kontakt ako agresívny výpad a nebudú ju napádať (totiž pri prvom obvinení som bola svedkom toho, že išla ovoňať fenku maltezáka a keďže zjavne oná fenka nepochopila o čo ide, ohnala sa po mojom psovi zubami - a ten sa bránil - pochopiteľne. Nutno dodať, že k ničomu ďalšiemu nedošlo, mimo toho, že majiteľka maltezáčky chytila hysák a okamžite brala psa na ruky - mimochodom najväčšia hlúposť a chyba väčšiny nezasvätených majiteľov).

Ponúka sa ešte otázka, ako je možné, že prežila takmer 10 rokov bez toho, aby bola považovaná za agresívnu, veď kupírovaný chvost má odmalička. Nuž, je to jednoduché - k psom sa nikdy nepribližovala, nemala takú potrebu, nezaujímali ju. Až teraz, na staré kolená, má asi pocit, že musí dohnať stratené roky :) a chce sa ovoňať s každým psom, ktorého stretneme.

Je zaujímavé, ako dlho nám niekedy trvá, než si pospájame to, čo sme čítali, čo vidíme a čoho sme denne svedkom. Dobré však je, že raz k tomu dôjde a my pochopíme :)

Preto každému psíčkarovi odporúčam - čítajte.

Všetko, čo sa psov týka, aj to, čo sa ich zdanlivo netýka. Učte sa o psoch a nielen o svojom obľúbenom plemene.

Možno raz kniha a pochopenie správania nemeckého ovčiaka (je to len príklad) zachránia vášmu psovi (alebo vám) zdravie a život. Rôzne plemená boli vyšľachtené na rôzne účely a môže vám len prospieť, ak budete mať rozhľad.

Monika