Natiahnuté šľachy u psa a čo s tým

Nie je nič potešujúcejšie, ako keď na piatkovom poobednom venčení zrazu váš pes zakňučí, začne krívať a pýta sa na ruky (hovorím o čivave, nebojte). Čo sa tak mohlo stať? Vo svojich takmer 14tich rokoch už toľko nebehá, neskáče (to už vôbec, odkedy si pri snahe o vyskočenie na gauč natiahla šľachu), nevidela som ju ani bežať alebo zle dostúpiť.

Príčiny

Zamyslieť sa nad príčinou nám bude prospešné, keďže budeme chcieť podobným príhodám v budúcnosti zabrániť. Pokiaľ je pes starší, môžeme začať podávať kĺbovú výživu, pretože tá regeneruje aj väzy a šľachy, môžeme dávať väčší pozor na psa a kontrolovať jeho pohyb a hlavne do budúcna už budeme vyzbrojení nejakou rýchlou prvou pomocou.

Akútny stav

Natiahnutá šľacha, prípadne väz (ten môže byť aj pretrhnutý a to je už iná káva) je stav akútny a teda vyžaduje náš zásah. Ja som sa snažila prehmatať mojej čivavke nohu, ktorú držala neprirodzene vysoko pod bruchom, pretože okrem spomínaných úrazov mohla mať nohu pokojne zlomenú - staršie psy, rovnako ako starší ľudia majú kosti oveľa krehkejšie a náchylnejšie na zlomeniny. Nedala si na ňu siahnuť a nakoniec začala pišťať (nikdy dovtedy som tento zvuk u nej nepočula) a hystericky sa po mne driapať. Vedela som, že je zle.

Návšteva veterinára

Netešilo ma to, ale vedela som, že bez doktora sa to nezaobíde. Takže som hafana naložila do auta, smer veterinár. Tam jej nasadili náhubok (pre istotu, aj inak dobrý pes sa môže od bolesti ohnať), prehmatali jej nohu, povykrúcali do všetkých strán, vyskúšali kĺby a kosti - môj pes ani nepípol. Veterinárka sa smiala, že jej nevie určiť diagnózu, pretože je pri všetkých procedúrach ticho. Hádala to na natiahnutú šľachu alebo roztrhnutý kolenný väz. Keďže v ordinácii nemajú röntgen, objednala ma naň o 4 dni s tým, že ak by sa to zhoršilo, mám ísť cez víkend na pohotovosť alebo v pracovný deň prísť k nim. Ak by to bolo roztrhnuté, je potrebná operácia.

Maxi, moja zranená čivava, dostala injekciu od bolesti, lieky na dni, ktoré zostávali do vyšetrenia u ortopéda, nakázaný absolútny pokojový režim (nosenie na prechádzky, len nevyhnutný čas na nohách vonku, žiadne skákanie a behanie) a s tým sme odišli.

Doma po úraze

Priznám sa, mala som strach. Už sa jej to raz stalo, ale to mala o polovicu rokov menej, brala odvtedy kĺbovú výživu a ja som dúfala, že nás už nič podobné nestretne. Veď predsa nelieta ako šarkan, kde by sa už len mohla zraniť? A napriek tomu...

Doma si krivkala, pri ležaní mala nohu divne vykrútenú, občas zapišťala, keď sa jej podarilo na ňu príliš zatlačiť. Prvé dni som ju na venčenie nosila na rukách, aby neskákala z dvoch schodov, ktoré vedú von z činžiaku, ale dovnútra vždy išla sama (vyskočenie na schody jej vôbec nevadilo). Po dvoch dňoch prestala nohu šetriť, dokonca si aj pobehla, ale stále opatrne. Na nohu si už nechala siahnuť, a tak som jej ju jemne čas od času premasírovala prekrvujúcim sprejom.

Röntgen

Na röntgen sme nakoniec nešli. Nebolo to potrebné a ja som zástancom čo možno najmenšieho zasahovania do organizmu, ako človeka tak aj zvieraťa a röntgenové žiarenie patrí medzi takéto zásahy. Roztrhnutý kolenný väz samozrejme nemala, inak by na to nikdy nestúpila a hlavne by tak rýchlo nezačala nohu znovu zaťažovať. Aj tak je ale dobré mať poruke prvú pomoc vo forme prekrvujúceho alebo chladiaceho gélu/spreju/masti. Zmierňujú opuch, zlepšujú prekrvenie a to spúšťa hojivé procesy v tele. Istotne jej pomohli aj lieky proti bolesti a ja som čakala, či sa jej bolesti po dobratí liekov nevrátia, ale našťastie sa nič také nestalo. Pri mastiach ešte pozor - niektorá zo zložiek môže vyvolať alergickú reakciu, nie všetky sú pre psy vhodné, preto je dobré mať takú, ktorá je pre psy určená.

Monika