Ester C

Ester C

Jeden môj známy, B.J. Richardson mi volal z Texasu a v hlase mu zneli pochybnosti a nádej zároveň.

„Môj anglický stavač ešte nemá ani rok a už ochromel na zadnú časť, hlavne na ľavý bok“, povedal mi Richardson.

Röntgen zistil bedrovú dyspláziu. Veterinár hovorí, že existujú dve možnosti: buď operácia na zmiernenie bolesti, alebo utratenie. Tú prvú možnosť si nemôžem dovoliť a tú druhú neurobím. Je pravda, že vitamín C môže pomôcť?“

Musím povedať, že som nikdy nepočul, že by vitamín C liečil psiu bedrovú dyspláziu, ale mal som informácie, že veterinár Wendell Belsfield zo San Jose v Kalifornii predišiel bedrovej dysplázii , alebo aspoň jej symptómom, na ôsmich vrhoch nemeckého ovčiaka, na plemene, ktoré je náchylné na veľmi silný, abnormálny rozvoj bedrových kĺbov. V týchto konkrétnych prípadoch, mali rodičia týchto psov bedrovú dyspláziu, alebo mali v minulosti šteniatka, ktoré dyspláziou ochoreli. Belsfield podával fenám počas gravidity a laktácie vitamín C. Šteniatka dostávali vitamín C od odstavenia až do dvoch rokov. U žiadneho z týchto šteniat sa počas tohto obdobia nerozvinula bedrová dysplázia.

Aj keď sa Belsfieldova práca nedá pokladať za vedeckú v pravom zmysle slova, jednoznačne poukázala na to, že psej bedrovej dysplázii sa dá predchádzať. Stále som však nevedel, ako môže byť kĺb premodelovaný, keď už narástol nesprávne, pokiaľ samozrejme neberieme do úvahy operáciu. Tak či onak, terapia pomocou vitamínu C sa zdala byť Richardsonovou jedinou nádejou, tak som mu povedal, čo som vedel. Mnoho čitateľov mi napísalo, že ich psy trpiace na artritídu zostali za normálnych okolností po pár hodinách fyzickej aktivity jednoducho ležať, ale pokiaľ dostali vitamín C, mohli poľovať niekoľko dní za sebou. Žiadny z čitateľov síce nepísal, že by to platilo pre psy s bedrovou dyspláziou, ale keby…

Tiež som si spomenul, že som čítal o snahách Dr. Boba Cathcarta, doktora medicíny v Kalifornii, ktorý vyzdvihoval používanie vitamínu C pri liečení celého radu kĺbových anomálií a chorôb. Väčšina jeho práce sa sústredila na užívanie vitamínu C vo veľkých dávkach a na ich zvyšovaní, pokým telo nezíska „črevnú odolnosť“. Aj keď Cathcartova práca súvisela s liečením ľudských pacientov, mnoho veterinárov prijalo jeho metódu, tvrdiac, že vitamín C by sa mal podávať vo zvyšujúcich sa dávkach, pokým sa nezriedi stolica psa, a v tomto bode by sa malo dávkovanie upraviť na pol gramu až jeden gram, aby opäť stvrdla. V tomto štádiu totiž dokáže telo psa prijať toľko vitamínu C, koľko je schopné využiť.

Tiež som vedel, že nadradená forma tohto vitamínu je vitamín Ester-C, ktorý sa dá zakúpiť v obchodoch so zdravou výživou. Vitamín Ester-C je molekulárne uzamknutý v kalciu, takže nespôsobuje žiadne problémy s kyselinou, ktoré sa objavujú pri užívaní kyseliny askorbovej (bežná forma vitamínu C), ktorá môže podráždiť žalúdok psa. Ester-C má tiež prirodzené C metabolity. Tieto sú schopné dopraviť ho do buniek rýchlejšie a účinnejšie (bežná kyselina askorbová sa uvoľňuje veľmi pomaly z krvného séra, takže prechádza cez obličky, kde sa veľké množstvo z nej stráca vďaka moču).

O jeden, alebo dva mesiac neskôr som sa dopočul, že stav Pinta, Richardsonovho psa, sa začal zlepšovať po menej ako týždni užívania maximálnych dávok Ester-C. Pinto, vnuk Miller’s Chiefa, 11- násobného šampióna v horseback-style bird-dog trials teraz behal ako vietor. Bol som prekvapený a nadšený.

O dva roky neskôr som bol v Texase a zastavil som sa pozrieť Pinta. Richardson mu podával udržiavacie dávky Ester-C.

Pes sa pohyboval s plavnosťou a ľahkosťou v bedrách. Dvakrát som uňho zbadal, na jednom, alebo dvoch krokoch, náznak zajačieho poskoku; predpokladal som, že všetko nemohlo byť na 100% v poriadku. Ale Pinto sa okamžite vrátil k normálnemu kroku. Stále som nerozumel, ako mohol Ester-C znovu vymodelovať defektný kĺb, ale nestrácal som optimizmus.

Nikto, o kom som vedel, že stav jeho oslabeného psa sa klinicky zlepšil vďaka Ester-C nikdy nešiel na röntgen kĺbov, takže som Richardsona požiadal, aby naň išiel so svojím psom. Šiel a mailom mi poslal pôvodný röntgen spred dvoch rokov ako aj ten nový. Oba som ukázal Dianne K. Stuckeyovej, certifikovanej rádiologičke v St. Louis, ktorá sa pozrela na pôvodný röntgen a potvrdila na ňom bedrovú dyspláziu, prejavujúcu sa hlavne na ľavej strane. A druhý? „Artritída, ktorá zvyčajne nasleduje po bedrovej dysplázii“, skonštatovala. Vysvetlil som jej rýchlu a pretrvávajúcu odozvu na Ester-C.

„Ako sa tento pes mohol dostať z ochromenia k voľnému pohybu, evidentne bez bolestí a to doslova za pár dní – a udržať si tento stav bez niečoho, čo by zlepšilo stav jeho kĺbov?“ „Občas sa s niečím takým stretávame,“ povedala mi Stuckeyová. „Pes môže mať artritídu a napriek tomu sa hýbe a necíti žiadnu bolesť. Nevieme, prečo je to tak. Možno je to silným srdcom, alebo vysokým prahom bolesti.“

Rozlúštenie záhady

Som si istý, že veterinári tomu rozumejú. Odpoveď na moju otázku je, že zlepšenie Pintovho stavu sa nedá pripisovať silnému srdcu, alebo dokonca vysokému prahu bolesti. Na začiatku veľmi trpel a škaredo kríval. Pokiaľ jeho bolesti zmizli za tých pár dní, niečo predsa tú zmenu muselo spôsobiť.

Dr. Chuck Noonam z Westonu, CT tiež porovnal tie dva röntgeny.

Spozoroval nepatrné zlepšenie dysplázie, ale povedal, že bedrový kĺb jednoznačne podľahol degeneratívnej artritíde kvôli dysplázii kĺbu narážajúceho o kĺbové lôžko. „Osemdesiattri percent psov trpiacich na dyspláziu v nej buď vykazuje zlepšenie, alebo sa s ňou počas rastu naučí žiť,“ tvrdil Noonan. „Druhý röntgen ukazuje, že dysplázia je menej rozšírená, ale kvôli artritíde sú na tom kĺby horšie ako na prvom röntgene. Je možné, že vitamín C napomáha nejakým spôsobom premasťovať kĺb, takže pes necíti bolesť.“

Pri svojom prieskume som zistil, že Pintove výsledky užívania Ester-C boli jedinečné. Nejaký čas po Richardsonovom prvom telefonáte som dostal list od Stevea Dudleyho z Arizony. Jeho mladý, čierny labrador, ktorý bol veľkou nádejou v loveckej súťaži Gambelova prepelica ochrnul z dôvodu bedrovej dysplázie. Dudleyho veterinár navrhol výmenu bedrového kĺbu, alebo utratenie psa vo veku štyroch rokov. Dudley namiesto toho vyskúšal Ester-C a psov stav sa okamžite zlepšil. Užívajúc Ester-C žil tento pes do veku trinástich rokov bez príznakov bolesti, obmedzenej pohyblivosti, alebo neochoty poľovať, písal Dudley.

Moje pátranie ma tiež zaviedlo k Charlesovi Docktorovi, arizonskému veterinárovi, ktorý ako prvý testoval účinnosť Esteru-C pri liečení kĺbových problémov. V roku 1983 použil Ester-C na veľkom počte psov trpiacich na artritídu, pričom zistil, že sedemdesiatim piatim percentám z nich sa stav zlepšil na rôznych stupňoch, a to vo veľmi krátkom čase.

Nezávisle od tohto výskumu, na vedľajšom kontinente Dr. Erick Berge, veterinár z Oslo v Nórsku, vykonal podobnú štúdiu, ktorú vydali v roku 1990, v augustovo-septembrovom čísle Nórskeho veterinárneho časopisu. Berge si vybral 100 psov s celou paletou kĺbových ochorení. Jeho testovanie odhalilo, že stav 75% psov sa rapídne zlepšil vďaka užívaniu Ester-C, u niektorých v menšej miere, u iných takmer úplne. Dr. Berge doplnil, že veľké množstvá metabolitov vitamínu C substancií dôležitých pre telesné metabolické procesy sú potrebné pre znovuvytváranie postihnutého kĺbového tkaniva.

Údaje potvrdzujúce tento dôkaz tiež poskytla Dr. N.Lee Newmanová, ktorá viedla 18- mesačné klinické testovanie užívania Esteru-C v boji proti degeneratívnemu kĺbovému ochoreniu športových koní. Podala správu o 90%-nej úrovni úspešnosti, v škále od dobrej po výbornú. U 80% koní, ktorých stav sa zlepšil, sa zachoval aj po vysadení Esteru-C.

Newmanová predstavila prídavný Ester-C so zachovanou kolagénovou integritou a spojivovým tkanivom, ktorý mobilizuje biele krvinky v imunitnom systéme, zatiaľ čo deaktivuje voľné radikály ničiace bunkové membrány.

Iné, taktiež uznávané hlasy však vydávali protichodné vyhlásenia.

Cornell University College veterinárnej medicíny publikovala v máji 1995 v časopise Animal Health list, v ktorom poprela, že by užívanie vitamínu C malo akýkoľvek zmysel, či už pri prevencii, alebo liečení kostných ochorení u psov. „Nejestvujú absolútne žiadne potvrdené správy, že by bol vitamín C nápomocný v takýchto prípadoch,“ skonštatovali v liste.

Pokračovali v teoretizovaní, že prídavný vitamín C nemá žiadnu cenu, pretože psia pečeň produkuje sama o sebe dostatočné množstvo tohto vitamínu. Ale toto dôvodenie je spochybniteľné. Množstvo produkovaného vitamínu C sa u každého psa líši, ich individuálne telesné potreby sa menia a okolnosti – zdravie, prostredie – sa líšia zo všetkého najviac.

„Primerané“ množstvo znamená v ľudskej medicíne iba dostatok vitamínu C na prevenciu proti skorbutu. Čo však znamená „primerané“ pre výhradne mäsožravého tvora, akým je pes? V každom prípade by sa slovo „primeraný“ určite nemalo zamieňať so slovom „optimálny“. Toto je mŕtvy bod, v ktorom sa stretávajú názory na vitamín C. Prinútiť ľudí zmeniť ich vedecký názor je asi také náročné ako chcieť od nich aby zmenili náboženstvo.

V prospech univerzity Cornell však musíme uznať, že dôkaz, ktorý existoval predtým a ktorý podporoval užívanie vitamínu C na psoch trpiacich dyspláziou, je viac ako neoficiálny. Dokonca aj mnohé výskumy veterinárov, ktoré sa citovali, boli v skutočnosti iba testami účinnosti, čiže všetky testované psy dostali podobné dávky vitamínu, ale neuskutočnili sa žiadne kontrolné porovnania. Testy účinnosti síce poskytujú presvedčivé, ale ani zďaleka nie vedecké dôkazy.

Skúška ohňom

V roku 1994 predstavil veterinár L. Philips Brown výsledky vedecky prijateľnej štúdie (vykonanej na základe experimentu, pri ktorom nepoznal podrobnosti, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok testovania účinkov vitamínu C) a predstavil ich na národnej konferencii holistickej veterinárnej medicíny. Brown, už 22 rokov majiteľ najväčšej veterinárnej nemocnice na Cape Code, testoval vitamín C na päťdesiatich psoch so závažnými kĺbovými ochoreniami. Psy pochádzali z celkového počtu 500 psov nachádzajúcich sa v útulku v štáte Utah.

Mali by sme tiež uviesť, že zástupcovia Inter-Cal-u, výrobcu vitamínu Ester-C, špeciálne požiadali Browna o štúdium účinkov vitamínu, pretože cítili, že by mohol hrať hlavnú úlohu pri liečbe kĺbových anomálií. Dave Stenmoe, zástupca výrobcu povedal: „Povedali sme (Brownovi), aby naše slová nepovažoval za bernú mincu.“ Aby mal jednoducho otvorené oči a dohliadal na vedecké porovnávanie Esteru-C, vitamínu C a placeba. Brown s tým napokon súhlasil.

Brown spolu s miestnym veterinárom z Utahského útulku osobne vybral psov s najhoršími prípadmi kĺbových ochorení a umiestnil ich do piatich skupín. Po štyroch týždňoch testovania boli tieto vitamínové náhrady stiahnuté na obdobie troch týždňov. Potom bol každý pes premiestnený do inej skupiny a dostával iný druh náhrady po dobu ďalších štyroch týždňov.

Po ďalšom trojtýždennom vysadení dostalo 60% psov tretiu náhradu. Ostávajúcich 40% sa vrátilo k tej náhrade, ktorú užívalo prvé štyri týždne. Na záver sa zhodnotili údaje o pohyblivosti, aby sa určil koeficient pre každú z piatich skupín.

Výsledky v prospech terapie Esteru-C boli viac ako pozoruhodné.

78% psov užívajúcich 2000 mg Esteru-C získalo lepšiu pohyblivosť v priebehu štyroch až piatich dní. Koeficient zlepšenia predstavoval hodnotu 1,52.

Stav približne šesťdesiatich percent psov sa zhoršil, keď im vysadili Ester-C, ale skupine, ktorá sa v tretej fáze vrátila k jeho užívaniu, sa znovu vrátila pohyblivosť. Ošetrovatelia nezaznamenali žiadne negatívne vedľajšie účinky. Pri malej (850 miligramovej) dávke Esteru-C sa zlepšil stav iba u 52% psov pri koeficiente 0,45. Samozrejme, že množstvo dávky bolo dôležité. Pri 62 percentách psov prijímajúcich dávku 2000 mg Esteru-C s extra minerálmi zaznamenali zlepšenie pri koeficiente 0,87.

Otázka, prečo zaznamenali lepšie výsledky pri užívaní Esteru-C bez extra minerálov, zostáva nezodpovedaná. Bežný vitamín C zlepšil stav štyridsiatich štyroch % psov s výsledným koeficientom 0,67. Ako sa očakávalo, užívaním placeba sa stav psov nijako pozorovateľne nezlepšil.

Ani najzarytejší skeptici nemôžu ignorovať výsledky takéhoto detailného výskumu. Úspech vitamínu C pri liečbe bedrovej dysplázie však môže byť stále otázny, alebo dokonca popieraný, pretože röntgeny ukazujú nekompaktnosť, alebo artritídu kĺbov. Dokonca aj Brown potvrdzuje, že röntgeny vyhotovené pre potreby jeho štúdie odhaľujú postihnutú kostnú štruktúru, a to aj po liečbe vitamínom Ester-C.

Faktor: mäkké tkanivo

Na druhej strane, tí, ktorí vidia zlepšenie vďaka Esteru-C zohľadňujú v prvom rade správanie zvieraťa – vidia zlepšenie funkčných schopností. Kto hovorí pravdu? Zástancovia, alebo odporcovia? Zdá sa, že pravda je kdesi na polceste k obom.

Kĺb sa neskladá iba z kosti. Mäkké tkanivo – chrupavka a synoviálna (mazová) membrána – sa nachádza medzi kosťami a umožňuje pohyb. Pokiaľ sa takéto tkanivo naruší, pohyb sa stane bolestivejším. Vitamín C je dôležitý pri tvorbe a opätovnom vytváraní mäkkého tkaniva, pretože zaisťuje rast kolagénu, akejsi pevnej, vláknitej „malty“, ktorá bunky drží pokope. Zároveň mäkké tkanivo zadržiava vodu, ktorá zabezpečuje odolnosť voči kompresii a tým kĺbu zaisťuje výstelku – toto je práve to „premasťovanie“ opisované Noonanom v jeho hodnotení Pintových röntgenov.

V zdravej chrupavke je bežná strata buniek v rovnováhe vďaka ich opätovnému vytváraniu. V nezdravých, alebo zápalových podmienkach nadobúda strata buniek väčšie rozmery. V prípade psieho bedrového kĺbu to môže znamenať, že primeraná výstelka zanikne. Zvýšená potreba vitamínu C sa začína spotrebovaním a presiahnutím množstva, ktoré vyprodukovala psia pečeň, takže rozklad pokračuje. Druhou možnosťou je zvrátenie tohto procesu nasadením prídavného vitamínu.

Skúsenosti z tejto oblasti sú len útržkovité ale aj napriek tomu naznačujú, že psy užívajúce Ester-C vedú plnohodnotný život bez ochromujúcej bolesti a straty pohyblivosti. Ester-C možno získa punc zázračnej holistickej liečby, ale vonkajšie faktory varujú, že je priskoro definitívne určiť, či vitamín C naozaj môže liečiť, alebo obmedzovať psiu bedrovú dyspláziu. Niektorí veterinári sa domnievajú, že je to len náplasť na omnoho závažnejší problém.

Musíme ešte brať do úvahy jeden fakt. Bedrová dysplázia je čiastočne dedičná. A nie je to jednoduchá jednogénová porucha. Existujú obavy, že psom s dyspláziou sa po liečbe vráti nielen pohyblivosť, ale aj pud reprodukcie, čoho priamym dôsledkom je rozširovanie choroby. Je potrebné skonštatovať, že podľa všetkého existuje nádej v prospech vitamínu C, ale predtým ako ho začnete podávať svojmu psovi, poraďte sa s veterinárom. 

Text prevzatý z webu, nie je doporučením, ani veterinárne overeným faktom, slúži pre zaujímavosť a rozhľad :)