Cave Canem (Pozor na psa)

Máme opäť raz krásny jesenný deň (čo by sme nedali za to, mať každý deň iné ročné obdobie) a tak nám medzi jednotlivými dažďovými spŕškami neostáva nič iné ako čítať. A mňa v súvislosti s jednou nedávno prečítanou knihou napadlo niekoľko viet, o ktoré sa s vami chcem podeliť.

Každý pes môže pohrýzť

Jean Donaldsonová v knihe Lidé a psi: střet kultur napísala, že každý pes môže pohrýzť. Odvážne tvrdenie. A ja som s ním sprvu nesúhlasila. Veď moja čivava nikdy nemala ani náznak toho, že by chcela  kohokoľvek uhryznúť. Bojí sa aj vlastného tieňa, prečo by teda mala hrýzť? Možno práve preto.

Agresia zo strachu

Majitelia niekoľkých psov, ktorí pohrýzli človeka a boli tým navždy označení ako nebezpeční, sa zhodli na tom, že ich pes nikdy nebol agresívny, nikdy neuhryzol a zdalo sa im, že pri onej nešťastnej  udalosti ani nebol nijako vyprovokovaný.

Ako málo poznali svojho psa. Pes, ktorý je zdanlivo nevyprovokovaný nemá zlú povahu.

Ani nie je agresívny preto, že je jednoducho zlý (táto nálepka patrí výsostne ľuďom, aj keď ani pri nich to nemôže byť jednoznačné tvrdenie). Zdanlivo nevyprovokovaný pes má väčšinou strach alebo jeho agresivitu spustí situácia, ktorá ho vyľakala či spôsobila mu bolesť v minulosti. Inou a veľmi pravdepodobnou príčinou je, že nevieme čítať psie signály a z pohľadu psa robíme niečo zle.

Morálka psov

Psy nemajú morálku. Ani nie sú schopní dodržiavať zásady spoločenského správania nás, ľudí. Sú to psy, nie ľudia. 

Psy majú iné hodnoty, iné prejavy správania, a aj inak reagujú ako my. Ľudia (väčšinou) nepohryznú preto, lebo ich niekto nešťatnou náhodou pichol do oka. Menej agresívny zjajkne a ustúpi, iný začne nadávať  a agresívnejší jedinci vám dajú na ústa. Pes zapiští. Alebo zavrčí.

Ak ani to nepomôže a bolesť alebo čokoľvek iné sa opakuje, pohryzie. Nie je to jeho vina. Je to naša vina.

Máme najrozvinutejší mozog v zvieracej ríši, tak ho používajme.

Signály psov

Hovorí sa, že pes ktorý breše, nehryzie. Pes brechaním upozorňuje  na nebezpečenstvo, na cudzincov na pozemku a podobne. Brechanie, štekot ale nie je to isté, čo vrčanie. Pes, ktorý vrčí (aj) hryzie. Vrčanie je upozornenie. Niečo ako ,, bacha, deje sa niečo, čo sa mi nepáči´´. A ,,ak si nedáš povedať, nastúpi ďalší ,,level´´.

Nie je vrčanie ako vrčanie

Moja bradáčka temne vrčí, keď počuje výťah. Nejde mňa ani nikoho  v dosahu uhryznúť. Upozorňuje na niečo, čo si všimla a tiež vrčí, pretože nemôže štekať (má totiž zákaz štekať na výťah a susedov na chodbe). Z tohto vrčania nemám strach. Ak ale bude mať kosť a ja jej ju pôjdem zobrať a zavrčí, už to nie je niečo, na čo upozorňuje zvonku.

Upozorňuje mňa, pretože sa jej nepáči, že jej beriem kosť. V jej prípade ostane iba pri vrčaní. V prípade iného psa by nemuselo a mohlo by to skončiť aj uhryznutím. Veď koniec koncov, prečo by ste psovi mali brať niečo, čo ste mu dali ( z jeho pohladu).

Ako zabrániť uhryznutiu

Logicky vyvstáva otázka, ako zabrániť uhryznutiu. Vás, vašich detí, susedov,  ľudí okolo nás, iných psov. Veď predsa každý chce mať dobrého a vychovaného psa, čo nehryzie všetkých okolo.

V prvom rade výchova a potom výcvik.

Výchova nie je to isté, čo výcvik a do výchovy by som ja osobne určite zahrnula najmä socializáciu.

Skamaráťte psa s toľkými inými ľuďmi, psami a situáciami, s koľkými len môžete a je vo vašich silách. Ukážte mu, že život a všetci v ňom sú super, že sú to priatelia a to aj vlastným príkladom. Ak neznášate suseda, bude na neho váš pes pravdepodobne vrčať. Psy sú citlivé na zmeny vo vašom správaní, na vaše emócie a nálady. Ich neoklamete. Ustrážte si svoje reakcie, aby ste mali pod kontrolou svojho psa.

Výcvik nikdy nikomu neublížil, práve naopak.  Vycvičený pes je spokojný pes, pretože vie, čo od neho požadujete.  Vy ste spokojný, on je spokojný. Ľudia, ktorí so svojím psom cvičia majú menej problémov so svojím miláčikom, ten je aj zdravší a dožíva sa vyššieho veku.

V našom prípade agresivity alebo uhryznutia môže výcvik zohrať  dôležitú úlohu, lebo:

- cvičený pes je zbavený prebytočnej energie a preto aj reaguje zmierlivejšie

- výcvik obrany učí psa na povel chytiť, ale aj pustiť, preto v prípade krízovej situácie vycvičený pes pustí, kým nevycvičený nie (nepozná povel pusť)

- výcvik psa znamená aj rôzne cvičenia z oblasti vlastníctva - napríklad sa cvičí, aby bol pes v pohode keď mu ide majiteľ rukou do misky, aby pustil na povel (aj hračku, nielen rukáv figuranta na cvičisku), alebo zoskočil na požiadanie z gauča a nezaútočil na svojho majiteľa, pretože si uzurpoval ten kus nábytku pre seba ako svoje teritórium.

V ďalších článkoch vám priblížim, ako sa jednotlivé cviky dajú uskutočniť a ako so svojím psom cvičiť, aby bol platným a spoľahlivým členom rodiny.

Monika